Kalevala

Kalevala (1980)

Kalevala je základným dielom fínskej literatúry, no zároveň sa svojimi nevšednými básnickými kvalitami radí k najcennejším skvostom svetovej literatúry. Lönnrot svojou neúnavnou prácou zachránil pred zabudnutím plody starej fínskej poézie, uchovávanej v ústnom podaní. Ľúbostné, magické, svadobné, pohrebné piesne a príslovia upravil do kompozične usporiadaného celku. Od roku 1828 podnikol Lönnrot niekoľko ciest, hlavne do oblasti Karélie. Pri týchto cestách zbieral ľudovú poéziu.

Epos vznikal po častiach. V roku 1833 vyšla takzvaná Pra-Kalevala (Alku – Kalevala), ktorá vychádzala z povestí o bohatieroch Lemminkäinenovi a Väinämöinenovi a z vienokarelských svadobných piesní.

Stará Kalevala (Vanha – Kalevala), s obsahom 32 rún a 12 078 veršov, vyšla v roku 1835. Celý názov Starej Kalevaly bol Kalevala, alebo staré karélske spevy z dávnych dôb fínskeho národa. Pre Lönnrota boli vzorom Homérove eposy, aj keď si bol vedomý toho, že Vanha Kalevala nemá ich kvalitu.