Zvony

Milan Rúfus - Zvony (1968)

Autorova druhá kľúčová básnická kniha po debute Až dozrieme (1956). Námetové a tvarové hľadania M. Rúfusa v znamení prehĺbenej ľudskej a umeleckej sebareflexie zachytáva torzo zbierky V zemi nikoho z konca päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov, publikované až v súbore Triptych (1969). Pre podobu básnického sveta M. Rúfusa a jeho poetiku bola na viac ako desaťročie dôležitá spolupráca s fotografom Martinom Martinčekom, datujúca sa od roku 1965. M. Rúfus ako esejista a básnik sa podieľal na Martinčekovom empaticko-monumentalizujúcom dokumentovaní miznúceho vrchárskeho sveta liptovského regiónu, tradičnej symbiózy človeka a krajiny – spoločné textovo-fotografické publikácie Vám patrí úcta (1966), Ľudia v horách (1969), Kolíska (1972). Výsledok sústredenej práce na tejto básnicky univerzalizovanej téme predstavujú aj autonómne zbierky Zvony (1968), Stôl chudobných (1972) a Kolíska spieva deťom (1974). Zvony predstavujú hodnotovo i fakticky esenciu tohto básnického projektu.

Zvony otvára básnikovo diskrétne sebaspytovanie zoči-voči doliehajúcej ľudskej konečnosti, ohlasovanej „zvonom domova“, a hľadanie opory paradoxne v „mŕtvej domovine“. Jej inou verziou je už len snovo dostupná „krajina detstva“.