Černá bedýnka /s podpisom

Ludvík Aškenázy - Černá bedýnka (1960)

Černá bedýnka patrila svojho času ku kultovým, v domácich knižniciach starostlivo opatrovaným knižkám.  Stelesňovala totiž všetko, čo do knižnej kultúry vniesol čerstvý vánok prichádzajúcich šesťdesiatych rokov. A neplatí to len o pôsobivom, atraktívnom zovňajšku. Tá kniha vznikla ako zajímavý kocept. Ludvík Aškenázy si roky odkladal fotografie našich aj zahraničných autorov (zväčša ľudských tvárí a postáv), ktoré ho zaujali čímsi nevšedným, pôvabným, ale aj absurdným, groteskným či naopak melancholickým, meditatívnym. A jedného dňa sa k nim rozhodol napísať texty. Nie preto, aby opisoval videné: tie fotky slúžili ako štartér asociácií, vlastnej imaginácie. Tie texty nie sú ani básňami ani prózou, skôr niečím na pomedzí oboch. Cítiť z nich zvláštnu melanchóliu z plynutia času, údelu človeka v modernej dobe, z radostí i bolestí bytia.

Osobitou kapitolou je výtvarná výzdoba a hravá typografia významného ilustrátora a typografa Zdeňka Seydla, ktorého práce sú dodnes vyhľadávaným zberateľským aritklom. 

Na titulnom liste sa nachádza Aškenázyho dedikácia Gabrielovi Rapošovi.