Chlapci z Dunajskej ulice /s podpisom

Július Satinský - Chlapci z Dunajskej ulice (2002)

Július Satinský strávil na Dunajskej ulici temer celý život. Samozrejme, nie ako bezdomovec, ale riadny obyvateľ (najprv v dome č. 56 oproti detskému parku, neskôr v dome nad Liga pasážou a nakoniec v novšom činžiaku neďaleko Ondrejského cintorína, kde je mimochodom aj pochovaný). Jeho pestrá a  s gustom napísaná kniha memoárov teda nie je len záznamom autorových osobných spomienok, ale zároveň historickým obrazom mesta (a samozrejme najmä inkriminovanej ulice) z pohľadu zvedavého  pozorovateľa a mimoriadne talentovaného rozprávača.  

Citát z úvodu knihy od Pavla Vilikovského: "To mám rád, když je někdo přímo vodněkud," hovorieval dobrý vojak Švejk. Iste by teda mal radosť zo známeho slovenského polyhistora - herca, spisovateľa, pedagóga, čestného člena Slovenskej arachneologickej spoločnosti, ctiteľa kompozičného šachu a presvedčeného monarchistu Júliusa Satinského (nar. 20. 8. 1941), ktorý pochádza nielen z Bratislavy, ale priamo z Dunajskej ulice. Ani sa mi nechce veriť, že už uplynulo päťdesiatpäť rokov odvtedy, čo som sa s Julom Satinským vraciaval po tej ulici zo školy. Po Špitálskej by som bol mal domov bližšie, ale radšej som chodil s Julom, lebo aj keď ešte nerozvinul všetky svoje mnohostranné talenty, bol už v tých časoch skvelým rozprávačom a celou cestou ma zabával neuveriteľnými historkami..." 

Na predtitulnom liste je dedikácia Júliusa Satinského aj s drobnou kresbičkou (autoportrétom).