Dva dni v chujave

Jonáš Záborský - Dva dni v chujave (novoveká povesť) (1930)

Kultová autorova kritika porevolučných pomerov v 19. storočí na Slovensku. Záborský podáva dobové svedectvo o zápase jednoduchého človeka, ktorého sa bytostne dotýkajú snahy vládnucej vrstvy o maďarizáciu Uhorska a úpadok šľachty. Poviedka je zložená z dvoch hlavných častí – Deň škaredý/Deň pekný. Prvá časť predostiera bezútešný obraz života chudobných dedinčanov – obyvateľov Chujavy, ich márneho boja s útlakom zo strany šľachty, maďarských úradov i miestnych úžerníkov. Chudoba a zdanlivo bezvýchodisková situácia spôsobuje, že nevzdelaní ľudia hľadajú útočisko v alkohole, čím sa dostávajú do stále zložitejšej životnej situácie. Naproti tomu Deň pekný opisuje slávnostný deň v tej istej obci o niekoľko rokov neskôr. Z rozprávania katolíckeho farára Rastica sa čitateľ postupne dozvedá, ako sa za pomoci niekoľkých obetavých priateľov podarilo Chujavu pretvoriť v pokrokovú obec a zlepšiť život jej obyvateľom.

Knihu dopĺňa krátka štúdia Petra Kompiša o význame tvorby J. Záborského v kontexte dobovej literatúry a skrášľuje ju avantgardná obálka z dielne Martina Benku.

30. zväzok zberateľmi vyhľadávanej edície "Mazáčova slovenská knižnica" (tzv. "MSKáčka").