Logo
0 ks
za 0 €
Nákupný košík je prázdny
Potrebujete poradiť? Neváhajte nás kontaktovať.

Dva dni v chujave /celoplátená väzba

Jonáš Záborský - Dva dni v chujave (novoveká povesť) (1930) Kultová autorova kritika porevolučných pomerov v 19. storočí na Slovensku. Záborský podáva dobové svedectvo o zápase jednoduchého človeka, ktorého sa bytostne dotýkajú snahy vládnucej vrstvy o maďarizáciu Uhorska a úpadok šľachty. Poviedka ... celý popis
Dostupnosť
Na sklade
Nie sme platcovia DPH
10 €
Číslo produktu:KD745V2
Autor:Jonáš Záborský
Vydavateľstvo:L. Mazáč Praha
Väzba:Vydavateľská celoplátená (160 strán)
Jazyk:slovenský
Rok vydania:1930
Edícia:Mazáčova slovenská knižnica (30.)
Stav:väzba vo výbornom stave; knižný blok so stopou po ex libris na prednej predsádke, niekoľko pečiatkových ex-libris v textovej časti, inak vo výbornom stave
Väzba (návrh):Martin Benka
Kompletné špecifikácie

Jonáš Záborský - Dva dni v chujave (novoveká povesť) (1930)

Kultová autorova kritika porevolučných pomerov v 19. storočí na Slovensku. Záborský podáva dobové svedectvo o zápase jednoduchého človeka, ktorého sa bytostne dotýkajú snahy vládnucej vrstvy o maďarizáciu Uhorska a úpadok šľachty. Poviedka je zložená z dvoch hlavných častí – Deň škaredý/Deň pekný. Prvá časť predostiera bezútešný obraz života chudobných dedinčanov – obyvateľov Chujavy, ich márneho boja s útlakom zo strany šľachty, maďarských úradov i miestnych úžerníkov. Chudoba a zdanlivo bezvýchodisková situácia spôsobuje, že nevzdelaní ľudia hľadajú útočisko v alkohole, čím sa dostávajú do stále zložitejšej životnej situácie. Naproti tomu Deň pekný opisuje slávnostný deň v tej istej obci o niekoľko rokov neskôr. Z rozprávania katolíckeho farára Rastica sa čitateľ postupne dozvedá, ako sa za pomoci niekoľkých obetavých priateľov podarilo Chujavu pretvoriť v pokrokovú obec a zlepšiť život jej obyvateľom.

Knihu dopĺňa krátka štúdia Petra Kompiša o význame tvorby J. Záborského v kontexte dobovej literatúry a skrášľuje ju avantgardná obálka z dielne Martina Benku.

30. zväzok zberateľmi vyhľadávanej edície "Mazáčova slovenská knižnica" (tzv. "MSKáčka").

Pre mnohé knihy spred roka 1950 je charakteristická prítomnosť ex-libris, ktorým si majitelia kníh zvykli "spečatiť" svoje vlastníctvo. Štandardne sa jednalo o rukopisný vpis, vlastnícku pečiatku, resp. (zberateľsky najatraktívnejší) umelecký ex-libris od výtvarníka, na ktorého mal konkrétny majiteľ kontakt (niektorí majitelia si zykli vyrábať umelcký ex-libris svojpomocne). Pri kontakte so staršími knihami sa teda častokrát s touto knižnou značkou stretávame a pre niektorých zberateľov prítomnosť ex-libris zvyšuje hodnotu knihy, iní naopak považujú prítomnosť tejto značky za jej znehodnotenie. Kuriozitou je predkladaný exemplár, ktorý obsahuje rovno 3 ex-libris (v tomto prípade pečiatkové, na prednej predsádke je navyše stopa aj po umeleckom ex-libris, ktorý sa, bohužiaľ, nepodarilo zachovať) rôznych majiteľov a dokladuje tak, že daný exemplár by toho okrem samotného deja vedel zaiste veľa navyprávať.