Moderná svetová architektúra

Človek si môže vyvoliť druh literatúry, vybrať si divadelné alebo filmové predstavenie, vyhľadať si určitý obraz. No architektúru si môže určiť iba zriedkavo. Ľudia sa len výnimočne rozhodujú podľa svojho vkusu za určitý architektonický ráz svojho pracoviska alebo za stavebnú úpravu svojho bytu. Obyvatelia nemôžu meniť výzor ulíc, ktorými prechodia, alebo zlepšiť výtvarný vzhľad mesta, kde žijú. Architekti jednej alebo viacerých generácií zaslúžili sa o to, či je niektoré mesto krásne, alebo naopak, nesú do istej miery vinu za to, že niektoré mesto neposkytne motív ani na dobrú pohľadnicu. Architektúra je teda v plnej miere tvorba verejná a v najväčšom rozsahu kolektívna. V tom je jej veľká výhoda a prednosť, ale v ešte väčšej miere aj neobyčajne veľká zodpovednosť. Nie je ľahké hovoriť o architektúre. Doposiaľ totiž nemáme jednoznačne prijatú definíciu architektúry a musíme sa uspokojiť s vyhlásením, že za architektonické dielo pokladáme také stavebné dielo, pre ktoré je príznačné umelecké, t. j. esteticko-ideové pôsobenie. Pritom si treba uvedomiť, že architektúra podlieha dobovému vkusu a názorom a bezvýhradne sa podriaďuje dialektickému zákonu o neustálej zmene všetkých javov.