Proti noci /Básne vnútorného exilu/

Ján Smrek - Proti noci /Básne vnútorného exilu/ (1993)

Ani doyenovi slovenskej poézie, ktorým básnik Ján Smrek (vl. menon Ján Čietek 1898-1982) nepochybne bol, sa nevyhli represálie totalitného režimu.  Od roku 1948 až do polovice päťdesiatych rokov ako "persona non grata" svoje básne nemohol publikovať, umožnené mu bolo iba prekladať, resp písať detskú poéziu (Maľovaná abeceda, Machule). Situácia sa zmenila až koncom 50. rokov, kedy vychádza po viac ako desaťročnej odmlke jeho zbierka Obraz sveta.  

Ani publikačný dištanc však bytostného básnika neodradil od písania poézie, hoci jeho tvorba (reflektujúca dobu neslobody a potláčania demokratických princípov)  nemala šancu na vydanie a vznikala takpovediac "do šuplíka". Napriek tomu išlo o jedno z najplodnejších období Smrekovej tvorby.  

Prítomný výber teda po viac ako štyroch desaťročiach prvý raz knižne prezentuje Smrekovu poéziu z jeho "vnútorného exilu", ktorá dovtedy existovala len v rukopisoch, či strojopisných - a tajne šírených - opisoch. Pred čitateľom sa tak vynára iná, neznáma básnikova tvár. Nie sú to - preňho tak typické - optimizmom prekypujúce verše s bohémskym gustom a naturelom oslavujúce pôvaby a krásy života či milostné vzplanutia. Spozná v nich hlboko znepokojeného človeka a autora, s hnevom a pobúrením zaznamenávajúceho deštrukčnú mašinériu totalitnej moci stalinského typu, pre ktorú človek predstavoval iba bezvýzmané číslo na zápästí.     

1. vydanie.