Slávme to spoločne

Janko Silan - Slávme to spoločne (1941)

Najhlbšia a najintímnejšia básnická výpoveď Janka Silana, kľúčovej osobnosti slovenskej katolíckej moderny, v ktorej autor vzdáva hold svojej zosnulej mame Helene Ďurkovej. Básnik na vznik tejto elegickej skladby spomína nasledovne: „Dva roky som nosil vo svojom srdci myšlienku a túžbu: osláviť smrť mojej matky. Stalo sa tak v posledných dňoch februára 1941, keď som bol v piatom ročníku bohoslovia. Bola nedeľa. Večer. Hľadel som tak smutno oknom zo svojej cely na polia, čo už kopneli. Posledné biele šľaky snehu v brázdach boli ako istý príznak všetkého, čo som stratil, alebo čo ešte len strácam. A vtedy, keďže zem bola ozaj odovzdaná a pokojná, prišli mi na um prvé verše... Ktovie, ako som ju večierkami mohol napísať za päť dní, a v akom poradí sa rinuli slohy! Najmilšia moja knižka. Oslava smrti...“.¹

Zberateľsky mimoriadne atraktívna edícia "Slovo", číslovaný exemplár 453/500.

¹SILAN, J.: Kuvici. Rebrík do neba. Slávme to spoločne. 1. vyd. Bratislava : LÚČ, 1995. 243 s. ISBN 80-711-4150-X.