Slávy dcera

Ján Kollár - Slávy dcera (ve třech zpěvích) (1924)

Známa básnická skladba slovenského básnika, kňaza a jazykovedca Jána Kollára (1793 - 1852) je zložená zo sonetov, v ktorých sa vzájomne prestupujú dva ideály - láska k žene a láska k národu. Autor podriadil svoje intímne city (inšpirované láskou k Friderike Wilhelmíne Schmidtovej) nadosobným vlasteneckým a humanistickým hodnotám. V alegorickom obraze slovanskej mytológie vyzdvihol myšlienku slovanskej vzájomnosti, ktorá posilňovala nádeje a sebavedomie malých národov,  podriadených vtedajšej vláde habsburskej monarchie.
Pod vplyvom starších autorov, Danteho, Byrona či Komenského, je využitý motív putovania. Básnik je na svojej ceste po slovanskej pravlasti sprevádzaný bôžikom Mílkom a bohyňou Mínou. 

P. S. Predmetné vydanie je pripomienkou 100. výročia od napísania tejto skladby a túto skutočnosť odráža aj obálka knihy, na ktorej je reprodukovaný obal druhého vydania z roku 1824. Reprintom je aj samotný text (s výnimkou "jubilejného" predslovu).