Tatranská elégia /s podpisom

Julo Zborovjan - Tatranská elégia (1974)

Básnická skladba Tatranská elégia knižne vyšla v roku autorovej smrti - a nesie sa, v intenciách svojho názvu - v elegickom duchu. Prevládajú v nej síce motívy typické pre prírodnú lyriku (inšpirovanú prostredím našich veľhôr), lenže odrážajú aj skutočnosť, že Tatry boli pre autora od mladosti zároveň miestom nie turistických, ale liečebných pobytov v sanatóriách pre pacientov s tuberkulózou. 

Do knihy je voľne vložený dvojlist na kriedovom papieri s autorovým fotoportrétom a básňou "Rozlúčka", ktorá neskôr vyšla v posmrtne vydanej knihe "Prehovor, srdce".     

Knihu s bibliofilskými ašpiráciami dopľňajú linoryty Ernesta Zmetáka.  

Na predtitulnom liste je dedikácia autorovej manželky z roku 1980.