Z prielomu

Uvedené na záložke knihy: "Keď som pred rokmi začínal, bol som nabitý nápadmi smerujúcimi predovšetkým k poézii, ale aj k iným oblastiam beletrie. Ostalo z toho pol druha stovky básní, väčšinou neuverejnených. Už som pri niekoľkých príležitostiach spomenul, že básnik, myslím tým lyrika, nemá tak ďaleko k istému druhu kritiky, ako by sa na pohľad zdalo. Lyrik vyslovuje existenciálny pocit a spredmetňuje ho tým, že nachádza obdobu vo svete vecí okolo seba, v prírode, v ľuďoch, spoločnosti, myšlienkach, a tak cíti svoje bezprostredné pôsobenie. Kritik istého typu sleduje účinok umeleckého diela na tom vonkajšom svete, ale predovšetkým v sebe, dáva tomu dielu interpretáciu podmienenú svojou bytosťou, a tým pôsobí bezprostredne navonok. Naproti vede o umení a histórii, ktoré sú viac-menej vedeckými disciplínami, pokladal by som umeleckú kritiku za druh umenia, ktoré síce používa vedecké metódy skúmania a poznávania, lenže sa neuspokojuje s vypodobením mŕtveho odliatku umeleckého diela, lež sa usiluje účinkovať bezprostredne na život a neváha robiť ani predpoklady, ktoré sa vymykajú exaktnej vede, v čom sa ponáša na filozofiu. Takú životnú funkciu má ináč do istej miery každá kritika, lebo na hraniciach poznania kritika nemôže používať metódu vlastnej vedy, ale musí vytvárať nové metódy a nové hodnotenia vedy. — Približne takto chápem jadro svojej kritickej práce a prísne ho oddeľujem od svojich štúdií literárnovedných a literárnohistorických (M. Chorváth)".

 

Edícia "Horizonty" (zväzok č. 22).