Za prievozom blízko záhumnia

Ferdinand Hložník - Za prievozom blízko záhumnia (s veršami slovenských básnikov) (1983) 

Kresba je ozvenou najjemnejších záchvevov umelcovej duše. Vypovedá – azda najpravdivejšie – o všetkom, čo ostatná tvorba prezrádza len čiastočne. Ak v maľbe transponovaný obraz reality je vlastne prejavom relatívnej konzistentnosti výpovede o vzťahu umelca k nej, kresba skôr napovedá ako demonštruje, skôr rozohráva ako ju uzatvára do zdanlivej vážnosti hotového maliarskeho diela. Vo svojej láskavosti, ale aj priamosti povie umelcovi pravdu nielen o sebe, ale aj o ňom a o jeho vnútri. V tom je neúprosná – neodhaľuje vždy len kvality. Je takmer nezávislá od ostatného procesu tvorby a vo svojej svojbytnosti prejavuje vo vzťahu k realite zdanlivý paradox: maximálny príklon k nej, a zároveň jej maximálne abstrahovanie. Najmä tam, kde prerastá zo skice, náčrtu alebo štúdie do polôh kresby ako samostatného výtvarného prejavu. Niet vari umelca, ktorý by nesiahol po kresbe, no len málo je takých, u ktorých ona vo svojej samostatnosti zaznie čistými tónmi. Medzi nich nesporne patrí aj Ferdinand Hložník.

Kresbovú tvorbu vkusne dopĺňa básnická tvorba popredných básnikov ako Milan Rúfus, Štefan Žáry, či Július Lenko.

11. zväzok populárnej edície "Intímne kresby majstrov".